Jedna z prvých otázok, ktoré firmy pri zavádzaní AI riešia, je úplne oprávnená:
„Ako môžeme AI dôverovať, keď si niekedy dokáže vymyslieť odpoveď?“
Pri bežnom používaní generatívnej AI môže byť nesprávna odpoveď nepríjemná. Pri firemnom AI agentovi však môže byť problém oveľa vážnejší.
Predstavte si, že AI zákazníkovi oznámi nesprávnu cenu, vymyslí neexistujúcu vlastnosť produktu, uvedie chybný termín dodania alebo začne interpretovať internú smernicu spôsobom, ktorý v dokumente vôbec nie je.
Preto pri vývoji firemných AI riešení nestačí položiť jazykovému modelu otázku a zobraziť jeho odpoveď.
Potrebujeme vytvoriť celý systém, ktorý modelu poskytne správne informácie, určí pravidlá práce s nimi, umožní pracovať s aktuálnymi firemnými dátami a zároveň nastaví hranice pre prípady, keď odpoveď jednoducho nepozná.
Úplne odstrániť možnosť nesprávnej AI odpovede dnes nedokážeme. Dá sa však výrazne znížiť pravdepodobnosť, že AI začne odpovedať na základe domnienok namiesto firemných dát.
A práve o tom je tento článok.
Jazykový model automaticky nepozná vašu firmu
Veľký jazykový model môže mať obrovské množstvo všeobecných znalostí. To však neznamená, že pozná aktuálne informácie o konkrétnej firme.
Automaticky nevie napríklad:
- aké produkty máte dnes skladom,
- aká je aktuálna cena produktu,
- aké pravidlá máte nastavené pre reklamácie,
- čo obsahuje vaša interná dokumentácia,
- aké zmluvné podmienky používate,
- čo bolo predmetom vašich odborných školení,
- aké údaje sú uložené v CRM,
- v akom stave je konkrétna objednávka,
- aké nové dokumenty boli vo firme vytvorené minulý týždeň.
Ak chceme, aby AI odpovedala na základe týchto informácií, musíme jej ich vhodným spôsobom sprístupniť.
Práve tu vzniká zásadný rozdiel medzi obyčajným použitím ChatGPT a firemným AI systémom.
Najhoršie riešenie: „Nech si AI nejako poradí“
Jazykové modely sú navrhnuté tak, aby generovali čo najpravdepodobnejšie pokračovanie textu.
Ak model dostane otázku, na ktorú nemá dostatok informácií, nemusí automaticky odpovedať:
„Neviem.“
Môže sa pokúsiť zostaviť odpoveď z informácií, ktoré má k dispozícii.
A výsledok môže znieť veľmi presvedčivo, aj keď nie je správny.
To je jeden z dôvodov, prečo je pri profesionálnych AI systémoch také dôležité oddeliť:
- to, čo model vie všeobecne,
- to, čo firma považuje za overený zdroj,
- a to, čo sa musí získať v reálnom čase zo systému.
Firemné dáta nie sú jedna databáza
Keď sa povie „napojiť AI na firemné dáta“, môže to znieť jednoducho.
V skutočnosti však môže ísť o množstvo úplne rozdielnych typov informácií.
Napríklad:
- PDF dokumenty,
- Word dokumenty,
- interné smernice,
- produktové popisy,
- technické manuály,
- webové stránky,
- články,
- FAQ,
- videá a webináre,
- prepisy školení,
- databázové tabuľky,
- objednávky,
- CRM dáta,
- cenové údaje,
- skladové zásoby,
- servisné požiadavky,
- história komunikácie.
A každá z týchto skupín môže vyžadovať iný spôsob spracovania.
Statické znalosti a aktuálne údaje treba oddeľovať
Toto je jedna z najdôležitejších vecí pri návrhu firemného AI agenta.
Nie všetky informácie by sme mali ukladať a vyhľadávať rovnakým spôsobom.
Relatívne stabilné znalosti
Sem môžu patriť napríklad:
- odborné články,
- manuály,
- firemné smernice,
- návody,
- školenia,
- prepisy webinárov,
- odborné knihy,
- produktová dokumentácia.
Takýto obsah je často vhodné spracovať do znalostnej databázy, z ktorej sa pri otázke vyhľadajú relevantné časti.
Dynamické údaje
Úplne iný charakter majú informácie ako:
- aktuálna cena,
- skladová zásoba,
- stav objednávky,
- termín expedície,
- stav zákazníckeho účtu,
- aktuálny záznam v CRM.
Tieto dáta je často lepšie načítať priamo zo zdrojového systému v momente, keď ich AI potrebuje.
Ak je dnes na sklade 12 kusov produktu, nechceme, aby agent odpovedal na základe textu, ktorý bol spracovaný pred mesiacom.
Čo je source of truth
Pri návrhu AI agenta je veľmi užitočné určiť takzvaný source of truth – teda zdroj, ktorý považujeme pre konkrétny údaj za rozhodujúci.
Napríklad:
- cena produktu → e-shop alebo ERP,
- sklad → skladový systém,
- stav objednávky → objednávkový systém,
- reklamačné pravidlá → aktuálna smernica,
- technické parametre → produktová databáza,
- odborné vysvetlenie → schválená knowledge base.
AI by potom nemala hádať informáciu, ktorú dokáže získať z autoritatívneho zdroja.
Ako môže vyzerať jednoduchá architektúra
Používateľ
|
v
AI agent
|
+-----------------------------+
| |
v v
Knowledge base Firemné systémy
| |
| +-- CRM
| +-- e-shop
| +-- ERP
| +-- databáza
| +-- API
|
+-- dokumenty
+-- články
+-- manuály
+-- webináre
+-- odborné podklady
Model teda nemusí všetko „vedieť“.
Jeho úlohou môže byť:
- pochopiť otázku,
- zistiť, aké informácie potrebuje,
- nájsť alebo načítať správne dáta,
- vyhodnotiť ich v kontexte otázky,
- vytvoriť zrozumiteľnú odpoveď.
RAG: namiesto spoliehania sa na pamäť modelu vyhľadáme podklady
Jedným z najčastejších prístupov pri práci s firemnými dokumentmi je RAG – Retrieval-Augmented Generation.
Princíp je jednoduchý.
Namiesto toho, aby sme sa jazykového modelu opýtali:
„Ako u nás funguje reklamácia?“
a čakali, čo odpovie zo svojich všeobecných znalostí, systém najskôr vyhľadá relevantné časti firemných dokumentov.
Model potom dostane napríklad:
- otázku používateľa,
- relevantnú časť reklamačného poriadku,
- interné pravidlá,
- prípadne ďalšie súvisiace podklady.
Až následne vytvorí odpoveď.
Veľmi zjednodušene:
OTÁZKA
|
v
VYHĽADANIE RELEVANTNÝCH PODKLADOV
|
v
DOKUMENTY / KNOWLEDGE BASE
|
v
AI MODEL
|
v
ODPOVEĎ NA ZÁKLADE PODKLADOV
Vektorová databáza nie je magická pamäť
Pri RAG riešeniach sa často spomínajú vektory alebo vektorové databázy.
Niekedy sa vytvára dojem, že stačí nahrať dokumenty do vektorovej databázy a tým je celý problém vyriešený.
Nie je.
Vektorové vyhľadávanie je len jedna časť systému.
Jeho úlohou je pomôcť nájsť obsah, ktorý je významovo podobný otázke používateľa.
Ak používateľ napíše:
„Kedy mám nárok na vrátenie peňazí?“
systém nemusí hľadať iba presnú vetu obsahujúcu slová „nárok“, „vrátenie“ a „peniaze“.
Môže nájsť aj časť dokumentu s formuláciou:
„Spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť...“
To je veľká výhoda semantického vyhľadávania.
Ale zároveň platí:
Ak do znalostnej databázy vložíme nekvalitné, neaktuálne alebo zle rozdelené dáta, ani veľmi dobrý jazykový model z nich nevytvorí spoľahlivý systém.
Kvalita vstupných dát je často dôležitejšia než výber modelu
Pri AI projektoch sa veľa diskutuje o tom, ktorý model je lepší.
Model je samozrejme dôležitý.
Pri firemnom riešení však môže mať rovnaký alebo ešte väčší vplyv:
- čo do systému vložíme,
- ako dáta pripravíme,
- ako ich rozdelíme,
- ako ich označíme,
- ako ich vyhľadávame,
- ako určujeme relevantnosť,
- ako riešime aktualizácie.
Ak napríklad firma spracuje desať verzií toho istého dokumentu a systém nevie, ktorá je aktuálna, AI môže nájsť staršie pravidlo namiesto nového.
Technicky môže byť odpoveď perfektne formulovaná.
Obsahovo však bude nesprávna.
Na RELIA.SK sme sa presvedčili, že nahratie dokumentov je iba začiatok
Pri práci na webe RELIA.SK sme od decembra 2025 postupne pripravovali a dopĺňali odborný obsah tak, aby bolo možné nad ním vytvoriť AI vyhľadávanie a systém otázok a odpovedí.
Práve táto skúsenosť veľmi dobre ukázala, že cesta od odborných podkladov k použiteľnej AI nie je:
dokumenty → nahrať → hotovo
V praxi sme postupne riešili kvalitu vstupných dát, ich spracovanie, vyhľadávanie relevantných častí, prácu s vektormi, pravidlá odpovedania a následné testovanie výsledkov.
Až pri reálnych otázkach používateľov sa ukazuje, kde systém:
- nájde správny zdroj,
- nájde iba časť potrebných informácií,
- vyhodnotí nesprávny dokument ako relevantnejší,
- alebo nemá dostatočné podklady na bezpečnú odpoveď.
Práve preto je profesionálna knowledge base živý systém, nie jednorazový import dokumentov.
Dokument treba správne rozdeliť
Predstavme si 200-stranový odborný dokument.
Celý dokument väčšinou neposielame jazykovému modelu pri každej otázke.
Dokument sa spracuje na menšie logické časti.
Tomuto procesu sa často hovorí chunking.
A práve spôsob delenia môže výrazne ovplyvniť výsledok.
Ak sú časti príliš malé, môžu stratiť kontext.
Ak sú príliš veľké, systém môže modelu posielať množstvo nepotrebného textu.
Dôležitá je preto rovnováha.
Príklad problému pri zlom rozdelení dokumentu
Predstavme si text:
„Zákazník môže službu zrušiť do 14 dní. Toto pravidlo sa však nevzťahuje na služby, ktorých poskytovanie sa začalo so súhlasom zákazníka pred uplynutím lehoty.“
Ak systém rozdelí text tak, že do jednej časti uloží:
„Zákazník môže službu zrušiť do 14 dní.“
a výnimku uloží do inej časti, môže pri vyhľadávaní vzniknúť problém.
AI dostane iba prvú časť a odpoveď bude neúplná.
Preto je potrebné pri spracovaní dát zachovať dostatok kontextu.
Metadata pomáhajú systému pochopiť, s čím pracuje
Okrem samotného textu môžeme k jednotlivým informáciám ukladať aj ďalšie údaje.
Napríklad:
- názov dokumentu,
- kategóriu,
- dátum platnosti,
- verziu,
- jazyk,
- typ obsahu,
- produkt, ktorého sa informácia týka,
- oddelenie,
- zdroj,
- úroveň prístupových práv.
Takéto metadata môžu pomôcť obmedziť vyhľadávanie iba na správnu časť knowledge base.
Otázka z účtovníctva nemusí prehľadávať technickú dokumentáciu servisného oddelenia.
AI musí dostať pravidlo: ak informáciu nemáš, nevymýšľaj ju
Jedna z najdôležitejších vlastností firemného agenta je schopnosť priznať neistotu.
Namiesto:
„Objednávka bude určite doručená zajtra.“
môže správna odpoveď znieť:
„V dostupných údajoch nevidím potvrdený termín doručenia. Môžem vám zobraziť aktuálny stav objednávky alebo požiadavku odovzdať zákazníckej podpore.“
Pre používateľa môže byť takáto odpoveď menej „magická“.
Pre firmu je však oveľa bezpečnejšia.
Dobrá AI nemá odpovedať za každú cenu
Pri návrhu AI aplikácie je veľmi lákavé optimalizovať systém tak, aby mal používateľ vždy nejakú odpoveď.
Pri odbornom alebo firemnom použití však nemusí byť najlepším cieľom maximálny počet odpovedí.
Lepší cieľ môže byť:
maximálny počet správnych a podložených odpovedí.
Ak systém nemá dostatok podkladov, správnym výsledkom môže byť:
- požiadať používateľa o doplnenie informácie,
- priznať, že odpoveď nemá,
- ponúknuť relevantný dokument,
- presmerovať otázku človeku,
- vytvoriť ticket.
Citovanie zdrojov môže výrazne zvýšiť dôveryhodnosť
Pri niektorých typoch AI systémov je veľmi užitočné používateľovi ukázať, z čoho odpoveď vznikla.
Napríklad:
Odpoveď: Podľa internej smernice je potrebné žiadosť podať najneskôr do 30 dní.
Zdroj: Reklamačný poriadok, verzia 4.2, časť 6.
To má viacero výhod.
- používateľ si môže informáciu overiť,
- zamestnanec vidí pôvod odpovede,
- jednoduchšie sa identifikuje problém v dátach,
- jednoduchšie sa testuje systém.
Citácia sama o sebe samozrejme nezaručuje správnosť odpovede.
Je však veľmi užitočným kontrolným mechanizmom.
Iná situácia: AI potrebuje aktuálnu cenu
Tu knowledge base nemusí byť správnym riešením.
Predstavme si otázku:
„Koľko dnes stojí produkt X?“
Agent môže zavolať pripravený nástroj:
get_product_price(product_id)
Aplikácia následne:
- overí vstup,
- načíta produkt z databázy,
- vráti aktuálnu cenu,
- AI vytvorí zrozumiteľnú odpoveď.
Jazykový model teda cenu nevymýšľa ani nehľadá v staršom dokumente.
Dostane ju z aktuálneho systému.
Tool use môže výrazne znížiť priestor na domýšľanie
Podobným spôsobom môžeme pripraviť nástroje napríklad pre:
- zistenie skladovej zásoby,
- stav objednávky,
- vyhľadanie zákazníka,
- načítanie faktúry,
- overenie termínu,
- vyhľadanie produktu,
- vytvorenie servisnej požiadavky,
- uloženie leadu do CRM.
Agent potom nemusí odhadovať stav reality.
Môže si ho overiť.
Príklad: zákazník sa opýta na objednávku
Otázka:
„Kde je moja objednávka 12345?“
Nevhodný systém môže vytvoriť všeobecnú odpoveď:
„Objednávka bola pravdepodobne expedovaná a mala by vám prísť v najbližších dňoch.“
Firemný agent môže postupovať:
1. identifikovať číslo objednávky
2. zavolať:
get_order_status(12345)
3. dostať:
Stav: odoslaná
Dátum expedície: 18. 9.
Dopravca: XYZ
Tracking: 987654
4. vytvoriť odpoveď zákazníkovi
Rozdiel je zásadný.
V druhom prípade AI neodhaduje. Pracuje s dátami systému.
AI by nemala mať neobmedzený prístup do databázy
Jedna z častých chýb pri uvažovaní o agentoch je predstava, že AI jednoducho dostane prístup k celej databáze.
Bezpečnejší návrh býva opačný.
Agent dostane len konkrétne nástroje, ktoré potrebuje.
Napríklad:
get_product()
get_stock()
get_order_status()
search_customer()
create_support_ticket()
Namiesto:
full_database_access()
Tým získavame oveľa lepšiu kontrolu nad tým, čo systém môže čítať alebo meniť.
Čítanie a zapisovanie dát sú dve rozdielne úrovne rizika
Agent, ktorý iba načíta stav objednávky, predstavuje iné riziko ako agent, ktorý môže objednávku zrušiť.
Preto je vhodné operácie rozdeliť.
Nízke riziko
- vyhľadanie produktu,
- načítanie verejných informácií,
- kontrola dostupnosti,
- vyhľadanie dokumentu.
Stredné riziko
- vytvorenie ticketu,
- uloženie kontaktu,
- pridanie poznámky do CRM.
Vyššie riziko
- zrušenie objednávky,
- zmena ceny,
- zmena fakturačných údajov,
- odoslanie platby,
- vymazanie údajov.
Pri citlivejších operáciách môže systém vyžadovať potvrdenie človeka.
Human in the loop
AI agent nemusí znamenať úplnú automatizáciu.
Často je oveľa rozumnejšie vytvoriť kombináciu AI a človeka.
Napríklad:
AI pripraví návrh
|
v
človek ho skontroluje
|
v
operácia sa vykoná
Takýto model môže byť vhodný pri:
- obchodných ponukách,
- citlivých odpovediach zákazníkom,
- reklamáciách,
- finančných operáciách,
- zmenách údajov.
Prompt je dôležitý, ale nevyrieši všetko
Často sa celé riešenie spoľahlivosti AI redukuje na kvalitný prompt.
Prompt je veľmi dôležitý.
Môžeme v ňom definovať napríklad:
- úlohu agenta,
- povolené zdroje,
- spôsob odpovedania,
- pravidlá pri nedostatku informácií,
- zakázané typy odpovedí,
- spôsob práce s nástrojmi.
Ale prompt nedokáže napraviť:
- chýbajúce dáta,
- zastaranú databázu,
- nesprávne dokumenty,
- zlé vyhľadávanie,
- nevhodne navrhnuté API,
- chyby v aplikačnej logike.
Profesionálny AI systém preto nie je iba „dobrý prompt“.
Firemný AI agent je softvérový systém
Z technického pohľadu môže riešenie zahŕňať:
- jazykový model,
- aplikačný backend,
- databázu,
- vektorové vyhľadávanie,
- API integrácie,
- autentifikáciu,
- prístupové práva,
- logovanie,
- monitorovanie,
- testovacie scenáre,
- administráciu knowledge base.
A práve preto sa pri zložitejších firemných agentoch veľmi rýchlo dostávame zo sveta „AI nástroja“ do klasického softvérového vývoja.
Prístupové práva sú kritické
Predstavme si interného AI agenta.
Zamestnanec skladu sa opýta:
„Aké objednávky čakajú na expedíciu?“
Obchodný riaditeľ sa opýta:
„Aký obrat máme za aktuálny mesiac?“
Personalista sa opýta:
„Ukáž mi personálnu dokumentáciu zamestnanca.“
Nie každý používateľ má mať prístup ku všetkým týmto dátam.
Preto by agent nemal obchádzať existujúce bezpečnostné pravidlá firmy.
Naopak, mal by ich rešpektovať.
AI nesmie byť skratkou okolo bezpečnosti
Ak používateľ nemá oprávnenie vidieť určitý údaj v klasickej aplikácii, nemal by ho dostať ani prostredníctvom AI.
Agent preto musí pracovať s:
- identitou používateľa,
- rolami,
- oprávneniami,
- prístupovými pravidlami.
To je ďalší dôvod, prečo profesionálny AI agent nie je iba chatovacie okno vložené na web.
Aktualizácia znalostnej databázy je samostatný proces
Firemné dokumenty sa menia.
Vznikajú:
- nové cenníky,
- nové smernice,
- nové produkty,
- nové návody,
- nové školenia,
- nové webináre.
Ak knowledge base neaktualizujeme, AI môže pracovať so starým stavom.
Preto je potrebné vyriešiť:
- ako sa nové dokumenty importujú,
- ako sa staré verzie nahradia,
- ako sa riešia duplicity,
- ako sa označuje aktuálnosť,
- ako sa kontroluje kvalita.
Garbage in, garbage out platí pri AI dvojnásobne
Ak znalostná databáza obsahuje:
- rozporuplné dokumenty,
- staré verzie,
- nepresné informácie,
- duplicitné podklady,
- nekvalitné prepisy,
AI bude mať oveľa ťažšiu úlohu.
Často teda AI projekt odhalí problém, ktorý vo firme existoval už dávno:
firma sama nemá jednoznačne upratané svoje znalosti a dáta.
Testovanie musí obsahovať aj otázky, na ktoré odpoveď neexistuje
Veľmi dôležitá časť vývoja AI agenta je testovanie.
Nestačí skúšať iba jednoduché otázky, na ktoré systém odpoveď určite pozná.
Potrebujeme testovať aj prípady ako:
- informácia v knowledge base neexistuje,
- existujú dve podobné odpovede,
- dokumenty si odporujú,
- používateľ použije nepresný pojem,
- otázka kombinuje viac tém,
- používateľ žiada informáciu, ku ktorej nemá prístup,
- externý systém momentálne neodpovedá.
Príklad dobre navrhnutej reakcie na chýbajúce dáta
Používateľ:
„Akú zľavu dostanem pri objednávke 200 kusov?“
Knowledge base obsahuje iba štandardný cenník.
Zlá odpoveď:
„Pri objednávke 200 kusov získate 15 % zľavu.“
Správnejšia odpoveď:
„V dostupných podkladoch nemám uvedenú množstevnú zľavu pre 200 kusov. Môžem vám pomôcť pripraviť dopyt pre obchodné oddelenie.“
Práve schopnosť neodpovedať neovereným údajom je pri firemnej AI veľmi cenná.
Logovanie pomáha odhaliť slabé miesta
Pri reálnom používaní sa veľmi rýchlo objavia otázky, ktoré vývojár ani firma pri návrhu nepredpokladali.
Preto je vhodné sledovať napríklad:
- aké otázky používatelia kladú,
- aké zdroje systém našiel,
- ktoré otázky nevedel zodpovedať,
- kde boli výsledky slabé,
- ktoré nástroje agent používal.
Tieto informácie potom umožňujú systém postupne zlepšovať.
AI agent sa často musí „učiť“ prevádzkou – ale nie tak, ako si ľudia predstavujú
Neznamená to, že sa jazykový model automaticky preprogramuje po každej otázke zákazníka.
Ide skôr o proces:
reálne otázky
|
v
analýza problémov
|
v
úprava dát / vyhľadávania / pravidiel
|
v
testovanie
|
v
nová verzia systému
Práve takýto iteratívny vývoj môže postupne zvyšovať kvalitu výsledkov.
Nie vždy potrebujeme vektorové vyhľadávanie
Aj toto je dôležité.
AI projekty by sa nemali automaticky stavať tak, že všetko skončí vo vektoroch.
Ak potrebujeme presný údaj z databázy, často je lepšie spraviť normálny databázový dotaz.
Ak potrebujeme stav objednávky, zavoláme API.
Ak potrebujeme vysvetlenie z odborného článku, môže byť vhodné semantické vyhľadávanie.
Profesionálny systém môže kombinovať viac spôsobov získavania informácií.
Hybridný prístup býva najpraktickejší
Reálny firemný agent môže pri jednej otázke použiť viac zdrojov.
Napríklad zákazník napíše:
„Je tento produkt vhodný pre moju aplikáciu a máte ho skladom?“
Agent môže:
- z knowledge base načítať technické vlastnosti produktu,
- zistiť z otázky požiadavky zákazníka,
- z databázy načítať aktuálnu skladovú zásobu,
- skombinovať obe informácie,
- vytvoriť odpoveď.
Takto vzniká spojenie:
znalosti + aktuálne dáta + AI interpretácia.
Práve tu začína byť AI agent zaujímavý pre firmy
AI už nemusí byť iba generátor textu.
Môže sa stať vrstvou, prostredníctvom ktorej človek komunikuje s firemnými dátami.
Namiesto toho, aby zamestnanec:
- hľadal dokument,
- otváral CRM,
- kontroloval databázu,
- vyhľadával v e-shope,
- čítal päť manuálov,
môže položiť otázku prirodzeným jazykom.
Agent následne vykoná potrebné vyhľadávania a pripraví výsledok.
AI agent nemá dostať viac právomocí, než potrebuje
Pri návrhu firemného agenta používame rovnaký princíp ako pri klasických informačných systémoch:
poskytnúť iba také oprávnenia, ktoré sú potrebné na konkrétnu úlohu.
Agent pre zákaznícku podporu nepotrebuje automaticky prístup do celej účtovnej databázy.
Produktový poradca nepotrebuje možnosť meniť produkty.
Interný vyhľadávač nemusí mať právo zapisovať do CRM.
Čím presnejšie sú právomoci definované, tým lepšie sa systém kontroluje.
Ako teda znižujeme riziko vymýšľania?
Nie jedným trikom.
Je to kombinácia viacerých opatrení:
- kvalitné zdrojové dáta,
- jasný source of truth,
- RAG pri práci s dokumentmi,
- správne delenie obsahu,
- dobré vyhľadávanie,
- práca s metadata,
- aktuálne údaje načítavané zo systémov,
- tool use namiesto odhadovania,
- pravidlá pre prípady neistoty,
- prístupové práva,
- logovanie,
- testovanie,
- priebežné vyhodnocovanie odpovedí.
Najlepší AI agent nemusí vedieť všetko
Práve naopak.
Dobrý firemný AI agent by mal veľmi dobre vedieť:
- čo vie,
- odkiaľ to vie,
- čo si musí overiť,
- čo nesmie sprístupniť,
- čo nesmie vykonať,
- a kedy má povedať „neviem“.
Takýto systém môže byť pre firmu oveľa hodnotnejší ako AI, ktorá dokáže sebavedomo odpovedať prakticky na čokoľvek.
Firemné AI nebude o jednom obrovskom mozgu
Predstava AI systému, ktorý do seba „nasypeme“ všetky firemné dáta a potom už vie všetko, je lákavá.
Praktickejšia architektúra je však často úplne iná.
AI MODEL
|
+-- knowledge base
|
+-- vyhľadávanie
|
+-- produktová databáza
|
+-- CRM
|
+-- objednávkový systém
|
+-- interné API
|
+-- bezpečnostné pravidlá
AI model je potom inteligentná komunikačná a rozhodovacia vrstva nad existujúcimi systémami.
A práve v tomto smere podľa nás smeruje veľká časť praktického využitia AI vo firmách.
Záver: menej „AI vie všetko“, viac „AI vie, kde nájsť správnu odpoveď“
Pri firemnom AI agentovi nie je naším cieľom vytvoriť systém, ktorý sa tvári, že pozná odpoveď na každú otázku.
Oveľa hodnotnejšie je vytvoriť systém, ktorý:
- dokáže nájsť správny firemný zdroj,
- rozlišuje medzi dokumentom a aktuálnym údajom,
- vie si informáciu overiť prostredníctvom nástroja,
- rešpektuje prístupové práva,
- nevymýšľa chýbajúce fakty,
- a pri neistote dokáže úlohu odovzdať človeku.
To už nie je obyčajný chatbot.
Je to softvérový systém, ktorý prepája jazykový model s reálnymi firemnými znalosťami a dátami.
A práve v tom vidíme jednu z najväčších príležitostí pre praktické nasadenie AI vo firmách.
Potrebujete vlastného AI agenta nad firemnými dátami?
Máte dokumenty, produktové dáta, CRM, databázu, interný systém alebo odborné know-how a premýšľate, ako nad nimi vytvoriť AI vyhľadávanie, poradcu alebo firemného AI agenta?
V Consultee spájame softvérový vývoj, databázy, webové aplikácie, integrácie a praktické skúsenosti s vytváraním AI riešení nad reálnymi dátami.
Nemusíte začínať veľkým projektom. Prvým krokom môže byť výber jednej konkrétnej úlohy alebo dátového zdroja, na ktorom si overíme, kde môže AI vašej firme priniesť reálnu hodnotu.
Potrebujete vlastného AI agenta a neviete, kde začať? Dohodnite si s nami stretnutie →

Komentáre
Zverejnenie komentára